Z hlbín oceánu, kam svetlo nedosiahne, vystúpila bytosť, ktorá nesvieti preto, aby videla – ale aby ju bolo vidieť.

Fosforia je železná legenda medzi stvoreniami mora.
Jej telo pokrývajú kovové šupiny ostré ako výčitky.

Ústa má plné hrotov, no nikdy nehryzie.

Len čaká…

Zavesená na kotve a reťaziach, je symbolom zadržiavanej sily,
Bola ukutá z kovu, čo pamätá búrky.

Na prvý pohľad desí, ale len preto, že neuhýba pohľadom

Jej svetlo nie je pre každého.
Svieti len tým, ktorí sa neboja pozrieť sa temnote do očí.

Fosforia nežije vo vode. Už dávno ju opustila. Teraz stráži v miestnosti kde má svoje miesto. 

Nie ako lampa. Ale ako výstraha: „Aj v tme môže byť niekto kto ťa sleduje“